Jsem píšte reklamy

Únor 2011

Moje kresby na PC-skicári /myškou/

22. února 2011 v 13:26 | vlcialabka |  Novinky
Ja a Hollow (kreslené z hlavy):
ja a hollow
Ja ako levica( kreslené z hlavy tak tiež na skicári-myškou) : dala som sem aj postupy ako som to kreslila :

1:
1 postup
2:
2 postup
3:
3 postup
4:
5 postup
5:
5 postup

Reina

19. února 2011 v 22:27 | vlcialabka
Reina- takže ja som tvorkiňa tohto blogu..:)
Niečo o mne: rada čítam mangu, kreslím, píšem príbehy

Takto vyzerám ako človek :
ja
Moja vlčia podoba :
ja

28. Arrancari

19. února 2011 v 22:04 | vlcialabka |  Biely prach
Bola som prekvapená, že Orihime vedela kde budem. Ale viac ma trápilo, že už viacej nedokážem vydržať bez krvi. Ked som sa naklonila k Byakuyovej šiji začula praskanie dreva. Byakuya tak tiež spozornel. "Co to bolo?" spýtala som sa ho. "Neviem...ale cítiš ten duševný tlak?" spýtal sa ma. "Ano cítim...toto nieje len tak niekto..je to.." nedopovedala som. "Sú to Arrancari" odvrkol mi. "Ako sa sem dostali?" spýtala som sa. "Neviem..ale ihned to musím oznámiť rade"odvrkol mi. "Bež! ja sa tu zatiaľ po nich pozriem nemôžu byť daleko" odvrkla som mu. "Nie! nemôžeš ísť sama...si strašne zoslabnutá a silný útok nevydržíš" odvrkol mi a schmatol ma za ruku. "Byakuya ja to zvládnem! ver mi a teraz nestrácaj ani sekundu a utekaj!" odvrkla som mu a rozbehla som sa preč. Vedela som, že Arrancari su niekde tu a preto som spomalila krok. Mala som čudný pocit, že niekto za mnou stojí a preto som sa vrtko otočila. Asi 3 metre odo mňa stál chlap z modrými vlasami bol vyšportovanej postavy a asi o hlavu vyšší odo mňa. "Do kelu...asi som sa prezradil" zamrmlal si. "Kdo si? a čo tu chceš?" spýtala som sa ho. "Moje meno je Grimmjow a som Arrancar ale to už asi vieš" opdovedal mi a usmial sa. Pomali pristupoval ku mne. "Stoj!" zakričala som. "Prečo si na mňa zlá? ja ti nič nespravím" odvrkol mi a pristupoval ku mne. "Neverím ti ani slovo" odvrkla som mu. Nesnažila som sa ustupovať od neho ale práve naopak ja som k nemu pristupovala. Už nás delil od seba len 1 meter. Obaja sme sa zastavili. "Nevedel som, že ked prídem sem narazím na také nádherné dievča ako si ty...ale pred tým ako ťa zabijem povieš mi svoje meno prosím ťa?" prihovoril sa mi. Pristúpila som k nemu až som sa ho takmer dotýkala. "Moje meno je Reina...a ked som ti už povedala moje meno..čo tak jeden bozk na rozlúčku?" spýtala som sa ho. "Tak to sa mi páči..ale.." nedopovedal. "Ale čo?" spýtala som sa ho. "Nie, že by mi vadil bozk na rozlúčku...ale nijak sa mi to nezdá..čo máš zalubom?" spýtal sa ma. Zahrizla som si do pery a prehovorila som. "Je niečo zlé na tom, že chcem jeden bozk?" spýtala som sa ho. "Jeden bozk a potom ťa zabijem" odvrkol mi a pobozkal ma. Vzápätí ako sa naše pery dotkli vytiahla som svoj zanpakuto a porezala ho ním. Všade naokolo vytriskla krv z jeho rany na hrudi. Spoza stromov vyšli další dvaja Arrancari a hľadeli na mňa. "Grimmjow" prihovoril sa jeden z nich. "To je v poriadku...teraz ju už zabijem" prihovoril sa a zasmial sa. Nemohla som riskovať a vyvolala som Bankaj. Po mojej pravej strane stál Tord a za nim moja svorka vlkov.

27. Samota

7. února 2011 v 6:58 | vlcialabka |  Biely prach
O 15 sekúnd na to ako Toushiro išiel za Aressov sa vrátili moji vlci na čele s Tordom. Orihime som konečne uvolnila z môjho zovretia a tá na mňa hľadela. "Prečo? ako?" spýtala sa. "Orihime..pamätáš si na ten deň ked sme sem prišli a ja som ti vysvetľovala moju minulosť, ktorá bola spojená so Souku. A ako ma napadol...vtedy ma pokúsal..nikto o tom nevedel až na Byakuyu, ktorý to pred všetkými tajil aby ma zachránil pred istou smrťou" odpovedala som jej zdráhavo. "Takže ten pocit čo som vždy pri tebe cítila...už tomu chápem...ale prečo si sa premenila pred Aressov?" spýtala sa ma. "Ona to vedela už dlhšie..vtedy ked ma videla s Byakuyom.." nedopovedala som a zovrela som päste. Po chvíľke ticha som vytiahla svoj zanpakuto a zvolala som všetkých vlkov naspäť. Orihime pristúpila ku mne bližšie a vrazila mi facku. Vedela som prečo mi ju dala a vôbec som nebola prekvapená. "Takto riskuješ svoj život! toto mi už nikdy nerob! čo budem bez teba robiť ked to Aressa povie rade?" zvrieskla na mňa Orihime. Usmiala som sa a prehovorila : "Aressa to nepovie nikomu pretože vie čo by ju čakalo...a aj tak by ma nemohli zabiť...pretože jediný kto ma môže zabiť je ten čo ma premenil." odvrkla som jej. "Ver mi ak ešte raz spravíš takúto vec zabijem ťa sama!" zasyčala na mňa Orihime. "To ti verím" odvrkla som jej. Ked som sa konečne ukľudnila moje krídla zmizli. Orihime po mne hodila kimono a ja som si ho obliekla. Spoza stromov sa ozvalo praskanie dreva a obe sme spozorneli.  Spoza stromov sa vyrútila Aressa spoločne s Toushirom. Aressine oči mi prebodávali chrbát. Toushiro a Aressa utekali smerom na akadémiu. Ale Toushiro spomalil až úplne zastavil a otočil sa na mňa. "Aressa to nikomu nepovie pretože by mala potom dočinenia so mnou...nepáči sa jej, že si ťa bránim..ale nedovolím jej aby ti nijako ublížila..a Byakuya by ma iste zabil...tak prosím bud opatrná" prihovoril sa mi a poškrabal sa za hlavou. "Dakujem ti Toushiro..určite si o mne vedel od Byakuyu..a neboj sa dám na seba pozor" odpovedala som mu. Toushiro mi prikývol a rozbehol sa za Aressov. "Orihime chod na akadémiu  ja si musím ísť ešte niečo vybaviť" prihovorila som sa jej a odišla som. Orihime mi prikývla a rozbehla sa k akadémii. Ja som sa oprela o najbližší strom a civela som na oblohu. Moje telo bolo oslabené a moj smäd bol čim viacej neovládateľný. Keby, že nechám Orihime aby šla so mnou asi by som jej ublížila a to som nemohla riskovať. Potrebujem krv čo najrýchlejšie..ale kde ju len zoženiem? Minúty ubiehali a ja som bola viacej smädná. Vzápätí ma niečo chytilo a strhlo na svoju hrud. Bol to Byakuya. "Ty ma sleduješ?" spýtala som sa ho. "Stretol som Orihime a tá mi povedala kde si" odvrkol mi. 

26. Pravda

6. února 2011 v 21:43 | vlcialabka |  Biely prach
Hned ako sme sa ocitli v meste bohov smrti čakal nás tam Hytsugaya a pod kapitánka Aressa. "Som rád, že si v poriadku Orihime" prihovorila sa jej Aressa z veľkým nadšením. "Som v poriadku, zdravá ako rybička" odpovedala jej Orihime s nadšením. Ja som prešla okolo Aressy a trpko som sa jej pozrela do očí. Aressa mi pohľad opätovala. Ja som odchádzala preč ale ona ma chytila za ruku. Než som sa stihla otočiť Hyro po nej skočil a zvalil ju na zem. Toushiro rýchlo vytiahol svoj zanpakuto a rozbehol sa na Hyra. Rýchlo som mu prekazila útok a odhodila som ho preč. Toushiro sa pomali a bolestivo zdvíhal zo zeme "Reina" prehovoril. "Ak sa znova postavíš a budeš sa snažiť znova napadnúť Hyra..neručím za seba!" odvrkla som mu a otočila som sa na Aressu ktorá ležala na zemi. Hyro na nej stál a vrčal na ňu. "Hyro!" zasyčala som. Hyro zliezol z Aressy a hned si sadol vedľa mňa. Aressa sa vrtko postavila a vytiahla na mňa svoj zanpakuto. "Ty-ty si..!" zdráhala sa a nedopovedala. Pristúpila som k nej a chytila som jej zanpakuto a prebodla som sa ním. Aressa sa od strachu celá triasla. "Reina!" zakričala na mňa Orihime. Toushiro ju ale zastavil. "Počkaj" prihovoril sa jej. Orihime naňho vyvalila oči a celá sa chvela. "Or-ih-ime prepáč" zdráhavo som sa jej prihovorila.Z hrude som si vytiahla Aressin zanpakuto a pomali som padala k zemi. Ked zrazu všade okolo mňa sa objavil čierny dym. Po chvíli dym úplne zmizol a všetkým sa uštedril nezvyčajný pohľad. Stála som pred nimi polonahá a z chrbta mi trčali čierne krídla. Na mojej hrudi už nebola ani stopa po rane. Orihime sa za mnou rozbehla a ani si poriadne nevšimla, že mi trčia z chrbtu krídla. Aressa sa pozrela na svoj zanpakuto, ktorý bol od mojej krvi a s vražedným pohľadom sa na mňa vrhla. Bolo jasné, že ked ma chce zasiahnuť musí zraniť aj Orihime ktorá ma objímala. Vedela som, že musím Orihime ochrániť a tak ked sa Aressa na mňa rozbehla privinula som si Orihime silnejšie a zakryla som ju mojimi krídlami. "Reina" pošepla Orihime. "Bude to v poriadku neboj sa" odvrkla som jej. Aressa už bola asi 7 krokov od nás a ja som už nemohla dalej čakať "Bankaj!" zakričala som. Okolo mňa a Orihime sa objavilo 20 vlkov medzi, ktorými bol aj môj verný priateľ Tord. Vlci sa rozbehli na Aressu a odvliekli ju ďaleko od nás..Toushiro ich nasledoval ale ani raz sa nesnažil zabrániť jej v útoku. Vedel, že to spraví a preto ju nechal tak.

Včerajšie kresby :)))

6. února 2011 v 20:37 | vlcialabka |  Moje kresby 2011
Takže včera som od 19:00 do 00:30 kreslila :) nieje to nič moc :) ale snažila som sa :) a bolo to z mojej hlavy :P

Takže toto som ja ako zo mňa vychádza vlk:
ja a
Vlk: 
wlčíík
Havinko Toboe: 
hea

25.Hyro

2. února 2011 v 20:35 | vlcialabka |  Biely prach
"Chápem" odpovedal mi a pritiahol si ma na svoju hrud. Z očí mi vyšli slzy. Chvíľku sme tam takto boli až ma zmocnil smäd a moje oči očerveneli. Nahla som sa nad jeho šiju a jemne mu ju oblízala a potom zaborila svoje tesáky. Jeho krv mi prúdila po celom tele. Na druhý deň som skoro ráno išla na miesto kde som posledný krát videla Orihime. Hľadela som na vivíšeninu, ktorá bola predo mnou a v hlave sa mi zase vynorila spomienka na to ako Nekkogen odviedol Orihime. Strašne ma pri tej myšlienke striaslo. Spoza stromov som zrazu započula šuchotanie. Spozornela som. Spoza stromov vyšla Orihime v bielom habite a vedľa nej stal biely vlk spolu z Nekkogenom. "Orihime!" zakričala som. "Reina" zašepla a rozbehla sa za mnou. Orihime ma šla objať, hned za ňou bol biely vlk, ktorý sa hned zastavil ked ma uvidel. Nevšímala som si ho a potom som si začala  premeriavať Orihime. Nevšimla som si nič zvláštne až do kým som nenarazila na jej zanpakuto. "Zvládla som to Reina ani nevieš ako som sa na teba tešila" prihovorila sa mi Orihime ked si všimla kam sa pozerám. Potom som sa pozrela na Nekkogena a všimla som si, že ma celý čas pozoruje. "A ty si si myslela, že to nemôže byť pravda" prihovoril sa mi. "Neverila som...ale už verím, že Orihime je dostatočne silná ked to zvládla za tak krátku dobu" odpovedala som. "2 dni..to máš pravdu je to dosť krátky čas.." zamrmlal. Prikývla som mu a pristúpila som k nemu. "Neviem síce ako je to možné...ale aj tak ak sa jej ničo stane...zničím ťa!" zasyčala som. "Hyro"(biely vlk) prihovoril sa mu Nekkogen ked si všimol že si sadol vedľa mňa a uprene na mňa hľadel. Otočila som sa na Hyra a on hned sklopil zrak. Nahla som sa a pohladila ho po hlave. "Ako vidím tak si z Hyrom skvele rozumiete" prihovoril sa mi Nekkogen. "To je asi tým, že som sama vlkom" odvrkla som mu a pristúpila som k Orihime. "Ideme?" spýtala som sa jej. "Podme" odvrkla mi. Ked som sa otočila Nekkogen zmizol ale Hyro tam stál. Ako sme prechádzali cez rieku, ktorá bola hned vedľa nás všimla som si, že náš stále Hyro nasleduje. Zastavila som a počkala som kým nás dobehne. "Reina stalo sa niečo?" spýtala sa ma Orihime. "Nič..len chod hned ťa dobehnem" odvrkla som jej. Orihime pokračovala v ceste a ja som zatiaľ počkala na Hyra. Hyro si všimol, že ho čakám a tak zrýchlil. Pristúpila som k nemu a zohla som sa aby som ho mohla pohladkať za uši. "Ty si si ma asi obľúbil..však?" prehovorila som a usmiala som sa. Hyro mi rozumel a labkou do mňa štuchal. "No tak pod teda so mnou" a rozbehla som sa za Orihime. Orihime ma čakala presne pred bránou spoločenstvá duší. "Tak to na Hyra si čakala" prihovorila sa mi a ak tiež sa usmiala. Spoločne sme vošli cez bránu a Hyro sa odo mňa ani nepohol.
Upozornenie: Čo kolvek budeš kopírovat z mojho blogu uved s mojou ikonou!

TU je moje ikona: