Jsem píšte reklamy

17.časť Chudáčik Hokan Kyriuu

21. září 2010 v 19:02 | vlcialabka |  Moj pribeh
"Ako som už, hovoril Okami bola strašne dôverčivá...jedného dňa sa Okami išla prejsť na lúku, kde bývali malé deti...Okami sa za nimi rozbehla a deti za ňou, ľahla si do trávy a deti ju hladkali ale otec jedného z tých detí na Okami vytiahol pušku..Okami tíško ležala a ani sa nepohla pretože si myslela, že jej neublíži ale nestalo sa to tak, padol 1 výstrel Okami sa rozbehla preč potom padol  2 výstrel a v ten okamžik Okami prudko zakňučala ...jej kňučanie som ihneď započul a rozbehol som sa za ňou ..ale keď som došiel na tráve ležala mŕtva Okami. Rýchlo som sa zaňou rozbehol a snažil som sa ju zobudiť ale vôbec sa nehýbala, až vtedy som pochopil.. veď ona je mŕtva...kruto a bolestivo som začal zavíjať: prečo ona? prečo práve ona, tú ktorú najviac milujem?! pýtal som sa sám seba, no žiadna odpoveď..moje srdce bolo už len polovičné.. moja láska k niekomu, už nebola taká ako bola k Okami..bez nej som bol sám vo veľkom svete kde, som nemal prečo žiť..až potom som sa dozvedel že vaša mama zomrela a hľadáte nových vlkov do svorky..musel som splniť sľub ktorý som dal..musím ochrániť vašu matku ale keď vaša mama zomrela, musel som ochrániť teba a tvoju svorku"...povedal mi a oprel si o mňa hlavu. V duchu som si premietala jeho slová.."Chudáčik.. stratil svoju lásku, ktorú nadovšetko miloval taká bolesť je horšia ako smrť, pomyslela som si". "Hokan to je mi veľmi ľúto...prepáč že máš so mnou toľko starostí...kiež by som vedela skorej"... Hokan ma prerušil a povedal " Nemáš sa začo ospravedlňovať..kebyže si sem neprišla a neuvidel by som ťa..bol by som stále uzavretý do seba..nemal by som komu povedať o mojich trápeniach a pocitoch..ale, keď ťa vidím Dokami, dodávaš mi radosť a energiu do môjho trpkého života..preto by som bol rád kebyže ste tu ostali nastálo"..."Dobre. ostaneme tu, nenechám ťa tu trápiť sa" odpovedala som mu a nežne ho objala...Preňho to objatie znamenalo viac ako celý jeho život..."Od vtedy čo zomrela Okami ma nikto ešte neobjal" prehovoril a oči sa mu zaplavili slzami.."Neplač Hokan, ja ťa vyobímam koľko len chceš.. vo mne vždy budeš mať oporu a niekoho ku komu sa budeš môcť zo všetkým zdôveriť" odpovedala som a usmiala som sa naňho.. "Ďakujem Dokami si pre mňa ako anjel" odpovedal mi.....

Chcete vedieť čo bude v dalšej časti? uvidíte v dalšej kapitole
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Upozornenie: Čo kolvek budeš kopírovat z mojho blogu uved s mojou ikonou!

TU je moje ikona: